Na slovenskej architektonickej scéne sa stretávame s architektom Pavol Pokorný a jeho prácou už dve desaťročia. Mnohých asi prekvapí tvrdenie, že pri zrode stavieb pútajúcich zrak okoloidúcich fascinujúcou čistotou tvarov, línií a detailov, nie je ambícia architekta dosiahnuť formálne dokonalú architektonickú exhibíciu, ale snaha o reálne dosiahnuteľnú harmóniu medzi technickými a estetickými parametrami stavebného diela.
Počnúc rokom 2008 sa Pavol Pokorný rozhodol navrhovať výhradne domy v nízkoenergetickom a pasívnom štandarde. Ako sám uvádza, priviedla ho k tomu zvedavosť a hľadanie vlastnej cesty pri skúmaní odpovede na otázku: možno dosiahnuť, aby boli domy tohto druhu aj vizuálne atraktívne? Na rozdiel od mnohých kolegov, ktorí prijali požiadavky na energetickú úspornosť budov ako obmedzenie kreatívnych možností, Pavol Pokorný každou novou stavbou ukazuje, ako využiť zdanlivú prekážku na tvorbu lepšej a zmysluplnejšej architektúry. To, čo iní považujú ešte vždy za obmedzujúce, zúročuje ako inšpirujúce, motivujúce, obohacujúce. Zdá sa, že práve z uvedeného aspektu získavajú jeho realizácie v posledných rokoch na hodnote, dynamike a kvalite. Skúmanie nového konštrukčného princípu dáva jeho dielam nové rozmery – ukryté a súčasne viditeľné. Na prvý pohľad sa jeho najnovšie diela môžu zdať objektmi zredukovanými na najjednoduchšie objemy a tvary, vymedzujúce sebavedomo priestor okolo seba a vo svojom vnútri. Pri bližšom preskúmaní ich komplexných parametrov od dispozície cez konštrukčné riešenie po atribúty prevádzky sa vynorí prekvapivá komplexná kvalita, ktorá zásadne zmení vnímanie a – vzbudzuje úctu.
Domy architekta Pokorného sú originálne práve tým, že z nich necítiť úpornú snahu dosiahnuť niečo výnimočné. Poskytujú predovšetkým priestor na každodenný život s vysokou komplexnou kvalitou, s profesionálnym a zároveň ľudským rozmerom – sú prosté, zrozumiteľné, fungujúce v zmysle užívateľského pohodlia i energeticky úspornej dlhodobej prevádzky. Koncepty svojich diel odvíja autor od vzťahov s okolitým prostredím, z orientácie k svetovým stranám a predovšetkým z ozajstných potrieb ľudí, pre ktorých tvorí. Jednotlivosti, z ktorých komponuje celok a dodáva nimi stavbe punc dokonalosti, cibrí v duchu oddávna známeho, no často zabúdaného „Boh sa skrýva v detaile.“ Jeho domy, opatrené zväčša bielou omietkou (materiálom, ktorý si obľúbil a ktorý podčiarkuje jasnú definíciu hmôt), vnášajú do okolitého prostredia kultivovanosť a pozitívny kontext – architektúru bez zbytočných príkras a fráz, ktorá je záchytným bodom pre oči, poskytuje pokoj duši a oporu myšlienkam.
Pavol Pokorný (29. 6. 1969 v Bratislave) študoval na Fakulte architektúry STU v Bratislave (1987 – 1993), pričom v roku 1991 hosťoval na Technickej univerzite vo Viedni v ateliéri prof. A. Schweighofera a v roku 1992 v ateliéri prof. Dr. J. Dahindena, Arch. SIA – švajčiarskeho architekta, u ktorého získal aj prvé praktické skúsenosti vo švajčiarskom Zürichu. Po ukončení štúdia smerovala jeho cesta najprv do Mestského pamiatkového ústavu v Bratislave (1993 – 1995), neskôr do ateliéru A4 ARCHITECTURE (Pavelka, Vician). V rokoch 1996 až 2000 sa stáva jedným z protagonistov architektonickej kancelárie ŠTÚDIO FOR (Berec, Kvasnica, Lukáč, Pokorný). V rokoch 2001 až 2007 vedie vlastný ateliér AAPP – Architektonický ateliér Pavol Pokorný, ktorý od roku 2007 do súčasnosti zakotvil v povedomí klientov a odbornej obce ako architektonická kancelária POKORNY ARCHITEKTI so sídlom v Bratislave.
Pavol Pokorný sa angažuje v IEPD (Inštitút pre energeticky pasívne domy), pôsobí ako pedagóg na Fakulte architektúry STU v Bratislave, pravidelne prednáša na odborných fórach, venovaných tvorbe energeticky úsporných domov na Slovensku a v Českej republike. No predovšetkým tvorí svojsky jednoduchú výnimočnú architektúru, ktorá budí záujem médií, oslovuje vydavateľov odborných publikácií a získava uznanie v podobe prestížnych ocenení. Ako sám architekt hovorí: „Snažím sa, aby moje domy boli – pri zachovaní všetkých ekologických a energetických parametrov – krásne.“
Tak veľa ako je nutné, tak málo ako je možné a tak dobre, ako sa len dá... je výpoveď, ktorou oslovuje, povznáša a inšpiruje nielen architektonická tvorba Pavla Pokorného, ale i jeho komplexné pôsobenie a angažovanosť v službách zmysluplnej architektúry predznamenávajúcej budúcnosť.
Ľubica Fábri, Editor in Chief A+D, Praha, apríl 2014